Milujem svadby!

     Tak mi napadlo, že som vám neporozprávala zážitky z júnovej svadby, ktorú sme absolvovali s Braňom a Ivankou v Rajeckých Tepliciach. Veľmi som sa na ňu popredu tešila, lebo svadby jednoducho milujem, odmalička som sa ich účastnila v hojnom počte vďaka "veľkým" bratancom a sesterniciam. Vtedy sa ešte robili megapočetné svadby pre širokú rodinu, teraz je už pozvanie na svadbu veľká pocta, keď sa dostanete medzi pozvaných k veľkému stolu na svadobnú hostinu :)

     Do Teplíc sme cestovali vlakom, už sme mali nejaké jazdy odskúšané a tak sme sa nebáli, že Ivanka to nezvládne, aj keď tentoraz cesta bola dvakrát dlhšia, šli sme v peknom kupé v IC vlaku. Načasovanie a prestupy naštudovl šikovne môj manžel, takže to manažoval dobre, ja som sa starala o Ivku vo vaku a časť batožiny. Ako som potom vravela ostatným zúčastneným, vlakom sa cestuje úplne dobre, jedine je problém prevláčať batožinu, ak nemáte dostatok voľných rúk a veľa kusov tašiek a nebodaj ešte oblek v púzdre na ramienku.

     Rajecké Teplice ma napoľutovanie sklamali, nielen to, že centrum alebo námestie bolo rozkopané a prerábali ho, ale bolo úplne malinké. Viac-menej som skonštatovala, že okrem niekoľkých kúpeľných domov s hotelmi tam vlastne nič nemajú. A navrch to zaklincovali ceny v reštike a hoteli, boli rovnako vysoké ako v Bratislave, pritom služby, jedlo alebo prostredie vôbec tomu nezodpovedali. Smutné. Teda aspoň pre mňa to bolo sklamanie, ale neva, veď sme prišli kvôli svadbe, nie na turistiku.

     Svadba bola prekrásna, bolo vidno, že mladý pár zainvestoval, prizvali si na pomoc svadobnú agentúru a tak všetko bolo dokonale zladené, krásna výzdoba, kvety, aranžmá. Prvý raz som dostal na svadbe do ruky aj svadobný program, na prestretom stole som si našla okrem menovky aj rozpísané menu. Výslužky mali tiež krásne nálepky na krabici a na fľaši a k tomu pridali ešte mlé visiace srdiečko. To mám teraz zavesené doma v izbe.

     Nevesta pozvala dokonca kaderníčku a tak sme si ju "požičiavali" po celom hoteli z izby do izby. Tak mne sa "Prvý raz" stalo to, že som bola učesaná na spoločenskú udalosť od kaderníčky, teda ak nerátam svoju vlastnú svadbu. A to ma manžel skoro zjedol, že kde sa flákam, lebo on sa staral o Ivanku a pritom sa už tiež musel chystať na obrad, lebo mal špeciálnu úlohu.

     Branko bol od mladej nevesty požiadaný, aby čítal počas svadobného obradu čítanie z liturgie. Mysleli sme si, že sa zapojím aj ja, ale druhé čítanie nebolo (nebola omša s nedeľným čítaním).Tak bol chvíľku sklamaný, že je v tom sám, no napokon prišiel ma volať, že majú pre mňa čítanie prosieb v druhej časti omše. Tak som sa potešila, že budeme mocť obaja ako pár byť takým malým darčkm a príkladom pre našich sobášiacich sa kamarátov Janku a Tomáša. Oni vieru asi až tak silno neprežívajú, ale to zasa ja nemôžem tak zhodnotiť, iba mať pocit, no do druhého človeka nikdy nevidíme úplne. Vychytávkou ešte bolo, že kostol mal malú kaplnku s relikviou svätej menom Gianna Beretta-Mola, talianskej lekárky a matky, ktorá obetovala svoj život pre narodenie svojho dieťaťa. Doma mám knihu o jej živote a idem si ju čítať.

     Počas svadobnej hostiny sme sedeli s úplne novými ľuďmi, trocha mi to dalo zabrať. Čo je pre mňa netypické, ale možno sa mením, všimla som si, že sa ťažšie otváram novým ľuďom než predtým. Možno to však bol jednoduchý dôvod, moju pozornosť mala predovšetkým Ivanka a tak som sa do rozhovorov až tak nevkladala a nemala priestor uvoľniť sa pri vínku a debatách o živote. V tom duchu sa niesla vlastne celá svadba a pobyt. Raz darmo, keď už máte deti, tak váš rebríček priorít sa chtiac nechtiac úplne inak poskladá a aj keď chcete niečo na tom zmeniť, už to tak ľahko nepôjde. Dieťatko do úschovne neodložíte. No bavila som sa v rámci možností, až do jednej v noci.

     Branko mi chcel zo začiatku Ivku brať, že sa budeme striedať pri nej, no mne bolo ľúto kaziť mu zábavu, moja logika bola, že nech si to napln užije aspoň jeden z nás. Janka je predovšetkým jeho blízka kamarátka a preto mal na to najväčšie právo. Spoliehala som sa, že keď Ivanka o jedenástej zaspí, budeme mať pre seba a riadnú zábavu aspoň dve-tri hodiny, kým sa preberie na papanie. No ale s čím som nerátala bolo to, že Braňo môj plán prehliadol a keď som sa po jedenástej vplížila do sály, e ideme sa baviť, môj milý manžel mal už čo to skonzumované (rozumej vypité) a nebolo s ním už moc do reči. Teda do reči aj hej, on sa snaží byť strašne vtipný a komunikatívny, takže skôr nebolo s ním do tanca. Síce mladú nevestu ešte zvŕtať chcel, ale som ho presvedčila, že jej to asi príjemné nebude a aj ona si chce oddýchnuť. Mna do tanca nemal chuť volať ani náhodou.. takže som pomstychtivo úradovala - keď ani so mnou, tak so žiadnou :))) No jo, ešte sme sa trocha naťahovali, až som to vzdala a šla spať za Ivankou. Aj tak som bola celá nervózna, že čo keď sa zobudí a ja v izbe nebudem. Požičaná vysielačka totiž nemala až taký dosah, chýbalo nám pár metrov.

     Moja nedeľa po svadbe pokračovala v duchu sklamania, že čo to mám za manžela, keď ma ani raz do tanca nevzal a ani sa mi nevenoval, popíjal si a kecal s ostatnými. No keď sme si to neskôr vydiskutovali, zasa som bola na vine ja :))) Vraj som nechcela od neho vôbec pomoc pri Ivanke, keď sa ponúkal dva razy a tak sa teda spoľahol, že to zvládam a bavil sa, tak ako som chcela. No a to, že môj plán po jedenástej nevyšiel, je teda moja chyba, lebo on o ňom nevedel a bavil sa tak, ako ostatní. Ach, chlapi, vy sa vždy zo všetkého vykrútite! A stačí na to výhovorka, že ženské si stále dačo vymyslia a nepovedia o čo ide. :))) Tak som si musela v svojom "ja" zasa spraviť lekciu a naučiť sa, že netreba sa robiť hrdinkou a všetko zvládať, treba chlapa zapojiť a unaviť, lebo inak bude vymýšľať. (Ale keď som mu minulý týždeň dala Ivku, aby ju nakŕmil, viete ako to dopadlo?! O tom možno inokedy) :)

     Ani sa mi nezdá, že od našej svadby prešli ešte len dva roky. Príde mi to tak dávno, mám pocit, že už sme takí zabehaní a chvíľami aj stereotypní.. až ma to vystraší, keď to znásobím rokmi, ktoré sú ešte len pred nami. Chce to neustále hľadať nejakú iskru, nový náboj. A nemala by ním byť iba hádka a hnevanie sa. Už vidím aké ľahké je to vzdať sa alebo sa prestať snažiť ako naši rodičia a skĺznuť tak do toho zvláštneho stavu, čo už tak dobre poznám od nich. Bože dobrý, len to nedopusť. Máme to vo svojich rukách, ale aj v Tvojich. Snáď budeme mať vždy dosť síl odpustiť a milovať. To isté prajem aj krásnemu mladomanželskému páru, ktorý nás poctil pozvaním na ich svadobný deň. Bola to pre nás česť. Krásni boli, modrooká lady a usmievavý gentleman! Teším sa, keď ich najbližšie uvidím. Možno nás prekvapia už nejakými novinkami.. Žeby tak rýchlo? :)))

Prázdninové obdobie II.

     Dnes je pondelok, tradične sme s Ivi vylihovali doobeda v posteli, veď vonku je "úžasných" 15´C a prázdniny akože fičia v plnom prúde. Bŕŕŕŕŕŕ!!! So segrou sme dohodnuté ísť niekedy tuto blízko nás na kúpalisko Rosnička, ale už dva týždne sa na vodu neoplatí ani pomyslieť, hlavne keď stále padá z neba. Vybrala som sa s Ivankou teda aspoň na zdravotnú rýchlu prechádzku dolu Karlovkou, do Lidlu, že nakúpime zasa dáke somarinky.

    Pred odbočkou som pomyslela na sestru a jej deti, že asi sú už po obede, tak im aspoň potom zavolám. Ide sa ku nim do práce totiž tým istým smerom. Vo vnútri Lidlu som zabočila hneď ku regálom, ktoré ma zaujímali najviac, veď nakupovať chodím už len prevažne s lístočkami, kde mám napísané konkrétne veci. No a v tom sa ku mne prihovorí moja milá sestra a okolo nej sa vyškierajú moji malí synovci. No to je sila! Tak mi ušetrila telefonát a chvíľu sme si zaspomínali ako dobre a TEPLO bolo v Súči na našej "dovolenke". 

     Keď Ivanka zaspala hrávala som s chalanmi Citadelu alebo Osadníkov a keď sa prebrala skôr, tak musela za mňa dohrať Lujza. Je zaujímavé sledovať pri takej hre povahy mojich synovcov, ako sa povaha odhalí a aj to, akí sú odlišní :)

     Nechýbal tam ani bazén, dokonca boli až dva a chalani si mohli zaskákať jedna radosť. Hrali akože Wipeout. Bežali až od našej domovej bránky asi tak 20 metrov a švaaac, skočili do bazénika.

    

 

     Bazén má už za sebou riadnu históriu, akurát som si zaspomínala ako som ho pred siedmimi rokmi doteperila v svojej "megabatožine" z pobytu na Sicílii. Odvtedy sa už naše decká v ňom čľapkajú šieste leto, aj keď už troška dakde prefukuje a pôvodné tesniace štuple nahradili také obrovské korkové ako z demižóna :))) Tento rok sa okúpala už aj naša malá Ivanka :) To by som si nikdy nemyslela, že moja dcéra sa v ňom ešte bude kúpať, keď som ten ťažký batoh teperila po ulici v Ríme a nadávala, že načo takú koninu beriem so sebou. :)

Naše malé slniečko má vodu veľmi rado :)

   

      Spomínala som, že sa len stále pracovalo a ja som sa starala o Ivku, ale stihla som aj pár milých návštev. Bola som u mojej sesternice Terezy, ktorá organizuje stretávku zo ZŠ po 15 rokoch a tak mi odovzdala hneď aj pozvánku (áno, správny úsudok, sme ročník ´82 a Tereza je len o 5 dní mladšia odomňa :))) zato má už 6 ročnú dcéru a j a 6 mesačnú :P 

     Ešte lepšie mi vyšla návšteva v Trenčíne u kamošky Eriky, tam sme sa zdržali totiž celý deň a perfektne sme pokecali a deti sa pekne hrali, Ivke sa u nich veľmi páčilo :) Plánovala som aj cestu do Sociálnej poisťovne, ale napokon stačil len jeden telefonát počas cesty autobusom do Trenčína a potvrdili mi, že už som nahlásená na rodičovskú dovolenku a nepotrebujú odomňa nič. No a pas by som nevybavila vôbec, lebo som si neuvedomila, že určite budem potrebovať rodný list dcéry, ak si ju chcem dať zapísať. Tým pádom sa moje kroky nasmerovali už priamo k Erikinmu domu :) Ako som sa potešila! Ja sa totiž v Trenčíne až tak moc nevyznám a navyše v tom teple by som s Ivkou musela chodiť z jednoho konca na druhý pešo, nosila som ju už tradične vo vaku, bez kočíka :) Erika ma okrem mnohých dobrých rád skúsenej mamičky vyzbrojila aj pár drobnosťami pre Ivu a na obed mi dala zjesť výborný cuketový koláč, takže v najbližšom príspevku nájdete recept, lebo fakt stojí za to.

  

Prešiel nám ten týždeň rýchlo, už bol zasa víkend. A tak sme šli zavŕšiť dovolenku zasa opekačkou, kde sme gratulovali mamine znova, tentoraz k blížiacim sa narodkám. Nie nadarmo má tradíciu oslavovať od menín až k narodkám. Okrem oslavovania sviatkov, keďže sme Súčania dušou i telom, počas týždňa sa "dačo" aj popilo ("dačo" = fernet horký a citrus, červené víno zo suda, domáca jablkovica, biely rum v mojite, citrónový a kávový likér) a podarilo sa mi urobiť pár pekných a veselých momentiek. Tie si tu takto vylepím na záver ako úsmevnú bodku za vydareným týždňom. (Už v jeho polovici sme so sestrou vymýšľali plány, či si taký týždeň nezopakujeme aj v auguste :) Už nám to však naraz asi nevyjde, lebo ja skôr budem plánovať cestu na september, keď bude spomínaná stretávka so spolužiakmi a hneď týždeň na to je svadba môjho bratranca Mikiho. To si predsa nenechám újsť! :)

Prázdninové obdobie I.

     Obdivujem moju sestru ako zvláda starostlivosť o svojich troch synov, ktorí majú teraz prázdniny a ona musí chodiť do práce.. tak chlapci musia "chodiť do práce" tiež. :D Ale to je skôr taký fór, aj keď chodia, samozrejme, že tam nepracujú, ale sa hrajú, kreslia, prípadne pozerajú si rozprávku. Mám pocit, že moja sestra má pre tento prípad to najideálnejšie zamestnanie - pracuje v knižnici.
     Chlapci našťastie nechodia "do práce" celé leto, napríklad teraz v júli sme prežili spoločne krásny prázdninový týždeň v Hornej Súči u našich rodičov. Segra ma dokonca dokázala so všetkou batožinou ešte zviesť aj spolu s Ivankou v ich super sedemmiestnom aute. Braňo sa musel obetovať a cestoval vlakom do Trenčína sám, ale aspoň mohol dve hodiny čítať, tomu dá vždy prednosť za každých okolností.
     Vymákli sme celkom horúci týždeň a tak sme boli radi, že sa môžeme schladiť medzi múrmi rodinného domu a nie sa pariť v paneláku. Na aktivity to bol týždeň veľmi požehnaný, začalo to meninovou opekačkou na chate, kde sme sa stretli celá rodina s detičkami, to znamená moje dve sestry, brat a rodičia a ujo. Dokonca aj môj švagor Michal, pretože on na Lujzu oslavuje narodeniny. (Pre neznalcov rodinných pomerov - moja mama a sestra sú Lujzy.)

     Počas týždňa som sa viac-menej nemohla venovať ničomu inému, len Ivanke, ale segra stihla toho oveľa viac. Jej sumár na FB bol takýto: Za týždeň pobytu u rodičov sme popri deťoch a s deťmi stihli zavárať marhule, hrach, pomlieť ríbezle na víno a sirup, kúpať sa v bazéniku na dvore, denne si dať miestnu zmrzlinu, navštíviť zopár príbuzných, 2x opekať, vypiť zopár fliaš všeličoho, byť na zopár sv. omšiach a jednom sobáši a celé to zavŕšiť púťou na Skalku. Bolo super! O rok znova!
     Potom ešte nasledoval dodatok, že sme robili palacinky, ríbezľový koláč, koktail z ríbezlí a pitvali sme kohúta, čo decká náramne fascinovalo, vidieť také dačo naživo, mali k tomu nespočetne veľa otázok, ale najväčší gól bol potom v nedeľu, keď nikto z nich nechcel polievku z kohúta jesť :D  A úspech mala aj hláška "srdce na dlani", keď kohútikovo srdce ukazovala segra zvedavým deťom..

  
    

      Keďže sa týždeň niesol najmä v duchu ríbezlí, každý deň som si ja alebo Ivka zašpinila šaty o nejakú zatúľanú rozpučenú bobuľku, dopadla aj na mňa pracovná horúčka a ukecala som mamu, že nemusí celú zimu piť to svoje kyslé ríbezľové víno a nech mi z tej šťavy prepustí zopár litrov na sirup. Naveľa mi moju túžbu splnila (asi sa mi chce zasmiať, keď sirup o pár týždňov skysne :)) a ja som vydrhla fľaše ako sa len dalo, poorezávala som korkové štuple odložené od vína a namiešala som ten zázračný gumidžús :)
     Ako známy neodborník, zasa som to prehnala s ingredienciami a šupsla som tam asi o pol lyžičky viac citrónovej kyseliny, takže sirup je síce fajn, ale má svoje kyselkavé grády, nehovoriac o tom, že tie červené ríbezle podľa mňa ešte nejaký týždeň mali visieť na kríčkoch a dozrievať :))) No to množstvo, čo som urobila, sa behom mesiaca určite v našej veľkej rodine poľahky vypije a mama sa mi ani nebude môcť vysmiať, že škoda šťavy, keď skysla.. :)))

Jún, lásky čas

Heheeee, asi som sa skela, že? Lenže máj preletel tak rýchlo, že som ani len jeden príspevok nenapísala. Ani sa mi nechcelo, vraj že pre koho? Na čo ma Danka pri jej návšteve napomenula, že ona rozhodne číta, tak milá Danka, keď nikto iný, ty si teraz práve čítaš :)))
V máji si Ivanka konečne zacestovala a navštívila svojich starých rodičov v Hornej Súči a v Partizánskom. Oba výlety dopadli veľmi dobre. Vlakom do Trenčína sa cestovalo fajne, obdivovala celý vagón a spolucestujúcich a nechýbal nám ani kočík, celý čas sa Iva nosila v babyvaku a aj v ňom spokojne spala. Dôkaz je tu:

Okrem toho sme stihli odbehnúť v sobotu do zlatníctva Opál na Mierovom námestí, kde Ivanke nastrelili naušnice z chirurgickej ocele. Ohľadom naušníc vznikla celá story, ktorú vám radšej porozprávam osobne, lebo, čo ak si to tu číta aj moja svokra..? :D Zohráva v príbehu podstatnú úlohu. Hlavná správa však je, že Ivanka je veľká slečna, pretože to vydržala, plakala iba krátko a už sa môže parádiť a vymieňať si naušky, keby veľmi chcela.. už má dvoje :))) Dôležitý poznatok na záver: každá druhá žena má nakrivo dierky v ušiach a z nich má každá druhá z toho traumu :))) Ale vážne! Toľko môj neodborný prieskum v okolí.
A ďalším úspechom bola návšteva mojej kamarátky Eriky, ktorá mi vybavyla cez známu nákup praktických tričiek na dojčenie Boobdesign, ktoré v prvom rade stoja nekonečne veľa a v druhom rade sú veľmi praktické na dojčenie, z bio bavlny a šité nie v Číne, ale v Portugalsku.. (takže to niekto zaplatiť musí!) Kúpila som rovno dve, šak nie sme žiadny chudáci! :D Už som si ich vyskúšala a prídu mi úplne obyčajné, ale keď príde na to, že sme vonku a Ivanka má hlad, vôbec nič neriešim a servíruje sa ihneď, kdekoľvek sa nachádzame. Nejako si pre to rozpaky nerobím, mám pocit, že dojčenie je najprirodzenejšia vec a nik sa nemá na mne čo pohoršovať, že kde sa to dojčíme.. No a také tričko vám k tomu dopomôže tak, že nemusíte zo seba odhaľovať chrbát alebo dekolt (podľa toho, z ktorého smeru to vytiahnete), nechať si fúkať na kríže alebo že by sa nejaký úchylák rozhodol čumieť na vás dlhšie než 5 sekúnd. Dokonca si môžete pozrieť fotku hore, kde na sebe to tričko mám. Erika mi ešte rýchlo ukázala nové polohy bábätka v babyvaku a už sme zasa fičali naspäť domov.

Mimochodom, ten obraz, čo visí u nich v obývačke na stene, máme zrazu doma aj my. Stalo sa to tak, že moja milá kamoška Katka sa odvážila prísť autom až ku nám do Karlovky (mala strach z blaváckych bezohľadných vodičov) a doniesla nám oneskorený svadobný dar - tento obraz. Stále premýšľame ako ho zavesiť bez toho, aby sme museli vŕtať diery do panela, keďže majiteľ by veľmi nadšený asi nebol.. :) Tak si ho pozeráme každý deň a Braňo strieda rôzne teórie, že čo ten obraz znázorňuje: ruku černocha (pôvodne vravel Cigáňa) a ruku belocha no a predvčerom zahlásil, že to konečne pochopil, že tmvá ruka je ruka chlapa a bledšia je jemnejšia ruka ženy.. čakám, čo z neho ešte vylezie nabudúce.
No a ak sa zadarí, budete čítať aj ďalej, pretože jún, lásky čas nám prinesie zážitky zo svadby našej kamošky Janky a my doma si s Braňom oslávime úspešný druhý rok manželstva. Zatiaľ ma iba trocha strašili spomienky na vracanie presne pred rokom, keď som bola PN a objímala záchodovú misu. To isté mi potvrdila aj kamoška Evka, s ktorou som sa zoznámila v nemocnici na izbe. Vraj tento čas a počasie nám silno pripomína nemilé zážitky a máme z toho malé deja vu. Teraz sa však tešíme z našich štuplov :)

Update

   Tak som mala riadnu pauzu, čo? Spôsobila ju skôr moja pohodlnosť než zaneprázdnenosť. Je pravda, že Ivka už toľko nevyspáva a je viac hore a treba ju zabávať, ale príspevky som nepísala skôr kvôli tomu, že stále sa deje to isté dokola a nie je až tak o čom vypisovať :) Moje dni s Ivkou prebiehajú úplne rovnako a niekedy som už tak zmagorená, že ani neviem aký deň v týždni je. Podarilo sa mi už takto ísť k lekárke v nesprávny deň, ale boli ku mne milí a zobrali nás aj tak, nemuseli sme sa tam tralalákať znova na druhý deň :) Odvtedy používam dva kalendáre, kde zapisujem udalosti, jeden v kuchy ni a druhý na WC. :))
   Ešte väčší zmätok do toho vniesli pracovné povinnosti manžela, ktorý musel pár sobôt pracovať, tak to už sa ani víkend takmer neodlišoval od pracovného týždňa. Iba nedeľa bola takým spestrením a tatino bol s nami doma a bolo nám veselšie. Teraz má v pláne utužiť zasa svoje obľúbené aktivity (akcie spojené s nimi ako napr. výstava nožov, SlavCon) a zas budú ďalšie soboty v háji.. Ale už sa nám vylepšuje každým dňom počasie a hneď sa nám to ľahšie prežíva. Chodíme sa kočíkovať po Líščom údolí a nezabudnem sa staviť cestou aj v Bille alebo Lidli, aby tá vychádzka mala nejaký cieľ alebo účel.. Inak by sa mi nechcelo len tak niekam ísť a potom zasa naspäť a zasa hore a dolu. No poviem vám, že to ide do peňazí, keď zakaždým miniem 10-15 euro a doma sa nám začínajú vytvárať rôzne zásoby akciového tovaru ako napr. čokolády, kekse, umývacie prostriedky, drogéria.. A neminiem to ani za pol roka a nové stále pribúdajú. Tak si vravím, že táto moja negatívna stránka sa musí nejako upraviť a ak nie anulovať, tak aspoň minimalizovať. No ešte som to celkom neporiešila, že ako.. resp. ťažko to uviesť do praxe :))) No nekúp to, keď to je zlacnené! :)
   Na to mi manžel povedal veľmi múdru vec: Neušetríš nakupovaním akciového tovaru, ale tým, že budeš kupovať iba naozaj potrebné veci a nie zbytočnosti. Tak som len ticho spracovávala túto "hlbokú filozofiu", vediac, že on má pravdu, ale ťažko sa s tým popasujem, kým sa začnem tým naozaj riadiť.
   Mala by som začať praktizovať takéto cvičenie: vždy keď si otvorím v PC aktálny leták z Billa, Lidl a dm drogerie, tak si budem hovoriť: "Toto nepotrebujem, toto nepotrebujem, ani toto nepotrebujem, a toto je zbytočnosť, a toto by mi tu len zavadzalo, a toto vôbec nie je akcia, je to rovnako drahé, a toto tiež nepotrebujem.." A nakoniec by som ten leták zavrela a nešla vôbec nakupovať a kočíkovala by som len tak hore-dolu bezmyšlienkovito a bezcielne, až by ma to prestalo baviť a nakoniec by som pre zmenu do tej Billy/Lidlu aj tak zašla pozrieť: čo dnes majú v akcii? A samozrejme by som aj dáke euro utratila, keď už by som bola dnu. :)

"Complemese" - výmesačie :)

Dnes má Ivanka mesiac! Presne 4 týždne od narodenia :) Tak dostala od nás jeden darček, asi aj posledný.. Tento sme jej kúpili v dm markt lebo bol aj kupón na zľavu a hlavne preto, že Ivanka sa narodila v čínskom znamení Tigra :) Celkom dobré, nie? Tu si môžete prečítať o tigroch a ich povahe.. (podotýkam, že ja a Branko sme v roku psa, čo sa spomína v tom opise ako pozitívne!)
Čínske znamenie: Tiger

Zopár čísel ako moja štatistika

Najpodstatnejšie na začiatok: Ivanka sa narodila 15. januára o 7:40 ráno, trvalo to asi tak 10 minút, ale celkovo od pol dvanástej v noci, keď mi praskla plodová voda. Ivka vážila 3250 gramov a merala 50 cm. Ktovie akotie deti vlastne merajú, veď sa neustále skŕčajú a mrvia nožičkami.. :)
Na začiatku tehotenstva som vážila približne 71 kíl, no ale v 5. týždni mi začalo byť veľmi zle a z neustáleho vracania som schudla do 12. týždňa na 63 kíl, čo je rozdiel 8kg. Potom to našťastie prešlo a na konci tehotenstva som vážila 74 kíl, čo je príbytok len tri kilá :))) ale celkovo 10 - 11 kíl počas normálneho priberania v tehotenstve. To je teda úplne ideálne a podľa odporúčaní lekárov a múdrych článkov. Možno tá diabetická diéta mala význam aj kvôli tomuto.
No a čo na mne zostalo po pôrode? Takmer nič, alebo nič.. Ivka si zobrala svojich 3250g a čo zvyšných 7kg? Odišla placenta, plodová voda, nejaké ďalšie tekutiny som prvé dni vycikala a teraz vážim 64 kíl. Paráda! Ani sa mi veriť nechce.. Moja sestra zostala na mňa pozerať v nemom úžase s otázkou: A kde máš brucho? Lebo naozaj na to miete, kde trčalo dopredu, zrazu nič nie je, až sa cítim zvláštne.. Ale už nie, skôr sa teším, že už nie som bruchatá a s veľkou radosťou vyberám normálne oblečenie z môjho šatníka. Je to super pocit.. A ešte viac super je, že môžem spať na chrbáte. To je pocit! :)
Ešte som sa smiala ako moja kolegyňa mi vravela: Ty si tak veľmi chcela schudnúť, že sa ti to vyplnilo, len akým spôsobom! Dávaj si pozor na to, čo si želáš! :))) Tak mám, čo som chcela, len sa obávam, že čoskoro naberiem naspäť, keď sledujem ako všetko hltám a Braňo nestíha chladničku dopĺňať :))) Hlavne sladké veci, keďže tehotenská cukrovka pominula a diétovať už nemusím.
Ešte vám na záver ponúknem ako pikošku Ivankine rodné číslo.. Najprv si ho skúste vytvoriť v hlave sami.. Nezabudnite pritom, že ženy majú v mesiaci pridanú päťku, ak ide o mesiac do októbra.. Už máte? :))
No áno, je to 115115, lebo 11 je rok, 51 je mesiac a 15 je deň.. Asi nebude mať problém pamätať si ho.