To sa ale čudujete tomu názvu, že? Ale priznávam sa dobrovoľne, kuchárske umenie je mi vzdialené na hony, varím iba preto, že je to nutnosť. Niečo sa jesť musí. Ešte som zatiaľ neobjavila to dobrodružstvo, čo všetci okolo mňa popisujú. Jediné dobrodružstvo u mňa nastane, keď pri konzumácii tipujem či bude jedlo presolené alebo či som ho zabudla osoliť. :) Žasnem nad babami, ktoré si robia dokonca blogy o tom, čo varili a skúšali a podobne. K tomu by som sa nikdy nedokopala. Tak si tie blogy jedine pridávam sem do zoznamu a občas si popozerám veci, ktoré asi ani nikdy v živote variť nebudem, lebo na to nemám :D
Ale životné udalosti ma niekedy nakopnú a tiež sa pokúšam aspoň trocha o nejaké výtvory, nebudeme predsa jesť stále len spišské párky. Tkaže naposledy som jedla u kamošky v Trenčíne skvelý slaný cuketový koláč a zostala som unesaná natoľko, že som jej na druhý deň volala, nech mi dá hneď recept. Bola som totiž u mamy a u nej sa to cuketami len tak hemžilo. Tak bolo treba využiť šancu. Týždeň na to som ho piekla znova v Bratislave, mama mi nabalila cuketu. :)
U nás je však taký zádhel, že nemáme v jednoizbáčiku trúbu na pečenie, tak chodím s takýmito nápadmi otravovať môjho švagra. Marcel býva o zástavku nižšie od nás, tak nie je problém nabaliť suroviny, Ivanku a šup ho, ideme na "návštevu" :) Veď potom sa zalizuje aj Marcel, aj Braňo a ja sa tiež teším, že až také zlé to so mnou nie je, keď dokážem také čosi upiecť :))) Naposledy bola celkom slušná sranda pri Citrónových mesiačikoch. Nemala som ich čím vykrajovať, tak som to prplala s vínovým pohárom s priveľmi širokým priemerom a chalani sa na mne rehotali, že či to nemôžem nakrájať nožom len-tak, veď oni to zjedia rýchlejšie než to ja povykrajujem.. :D No nedala som sa presvedčiť a trápila som sa ďalej. Veď aké by to boli potom mesiačiky?! To nemôžem dopustiť, aj tak sa mi to páči najmä kvôli tomu tvaru a až potom kvôli chuti. No a dopadlo to asi takto:
Okrem týchto mojich kuchárskych pokusov sa mi teraz podarila teda poriadna vec: kúpila som si supermultifunkčný robot Bosch do kuchyne. Nahovorila ma na to moja sestra, lebo videla veľmi dobrú cenu v internetovom obchode Hej.sk a tak ma nabádala, že nech si kúpim. Ona ho má už pár rokov a stále si chváli, že je t super pomocník a navyše, ona si ďalšie príslušenstvo dokupovala a tento akciový robot už mal všetko pribalené (krájač zeleniny, citrusovač, mlynček na mäso). Tak som teda nejako dlho neváhala a šla som do toho. Teraz samozrejme trčí v krabici, zabalený v igelite na našom balkóne. Nie je žiadna šanca, že by som ho rozložila v našej minikuchynke, lebo by sa tam už nedalo robiť vôbec nič. Dôkazom bol aj víkend, keď som sa nedávno pokúšala robiť kôprovú omáčku s hovädzím mäsom a knedlou. Nebolo kúsok voľného miesta, kam by som ešte niečo mohla položiť. Tak som si povedala, že odvážna síce som, ale takéto veci si ešte nemôžem dovoliť variť. Nebolo dosť miesta, hrncov a pod.
Môj milý manžel ma vždy tak pekne utešuje, keď fňnukám, že nie som dobrá kuchárka a neviem nič variť a skôr, že ma to ani nebaví. Vraví, ževraj to nie je pravda, problém je v tom, že mám takú malú a nevybavenú kuchyňu. Až raz budem mať poriadnu, veľkú, tak sa budem určite v nej rada zvŕtať. No nie je zlatý! :) Takže tú kneľu som napríklad skúšala robiť len kvôli nemu, lebo na knedľách vyrástol a akékoľvek jedlo, čo je s knedľou má rád. O tom som sa aj presvedčila, keď som už u svokry párkrát obedovala a skutočne robí dobrú knedľu a aj varí veľmi chutne. Njbližšie sa zasa musím opýtať ako cesto miesi ona, lebo som to zabudla a našla som len internetové recepty. Aj tie sa mi celkom pozdávali, avšak môj prvý výtvor nebol zrovna vhodný na reprezentačnú vzorku. Chce to hlavne prax. Aspoň si to myslím, že pri varení ide hlvne o prax.. či? :)
Teraz je veľká zábava, odkedy Ivanka začala jesť príkrmy a ja musím chystať rôzne ovocné a zeleninové kašičky. To je riadna drina :))) Musí to byť v minimalom množstve a vždy čerstvé, t.j. na dva, maximálne tri dni. Skúšala som občas aj zamraziť, ale potom sa mi to už nepozdáva, keď je to rozmrazené. Má to podivnú konzistenciu a pochybuem aj o výživovej hodnote, najmä čo sa týka vitamínov. Už to je dosť, že sa ničia varením. Skúšala som aj pariť, ale takú mrkvu upariť, viete, koľko to trvá?! Ostatná zeleninka je už dávno na kašu. No a teraz najnovšie musíme do kašičiek primiešavať mäsko. Vraj by malo byť každý deň, ale doktorka odsúhlasila že stačí každý druhý. Takže začneme navštevovať konečne aj to vychýrene mäsiarstvo, čo tu nablízku máme. Som zvedavá ako sa zatvária, keď si budem pýtať 20 dkg morčacieho alebo králičieho mäsa :))) To už asi niekedy nakúpim vo veľkom a budem usieť variť znova dáke nové recepty. Taký králik na smotane.. to by bolo! :)))
Našťastie Ivanke chutí papať a tak vidím, že moja snaha nevyjde nazmar a nevylievam nič do drezu. O jej apetíte svvedčí aj posledný zápis váhy u doktorky: 9,5 kg. Celkom slušné, na sedemmesačné dieťa! :))) Už ju takmer nevládzem jednou rukou držať, keď ju mám na rukách nedokážem už nič robiť. Predtým sme spolu aspoň mohli dačo pomiešať v hrnci alebo dať variť vodu v kanvici. Teraz Ivka musí poslušne sedieť v kresielku a pozerať ako sa mama točí po kuchyni a "majstruje" dáke "kaše".
