"Complemese" - výmesačie :)

Dnes má Ivanka mesiac! Presne 4 týždne od narodenia :) Tak dostala od nás jeden darček, asi aj posledný.. Tento sme jej kúpili v dm markt lebo bol aj kupón na zľavu a hlavne preto, že Ivanka sa narodila v čínskom znamení Tigra :) Celkom dobré, nie? Tu si môžete prečítať o tigroch a ich povahe.. (podotýkam, že ja a Branko sme v roku psa, čo sa spomína v tom opise ako pozitívne!)
Čínske znamenie: Tiger

Zopár čísel ako moja štatistika

Najpodstatnejšie na začiatok: Ivanka sa narodila 15. januára o 7:40 ráno, trvalo to asi tak 10 minút, ale celkovo od pol dvanástej v noci, keď mi praskla plodová voda. Ivka vážila 3250 gramov a merala 50 cm. Ktovie akotie deti vlastne merajú, veď sa neustále skŕčajú a mrvia nožičkami.. :)
Na začiatku tehotenstva som vážila približne 71 kíl, no ale v 5. týždni mi začalo byť veľmi zle a z neustáleho vracania som schudla do 12. týždňa na 63 kíl, čo je rozdiel 8kg. Potom to našťastie prešlo a na konci tehotenstva som vážila 74 kíl, čo je príbytok len tri kilá :))) ale celkovo 10 - 11 kíl počas normálneho priberania v tehotenstve. To je teda úplne ideálne a podľa odporúčaní lekárov a múdrych článkov. Možno tá diabetická diéta mala význam aj kvôli tomuto.
No a čo na mne zostalo po pôrode? Takmer nič, alebo nič.. Ivka si zobrala svojich 3250g a čo zvyšných 7kg? Odišla placenta, plodová voda, nejaké ďalšie tekutiny som prvé dni vycikala a teraz vážim 64 kíl. Paráda! Ani sa mi veriť nechce.. Moja sestra zostala na mňa pozerať v nemom úžase s otázkou: A kde máš brucho? Lebo naozaj na to miete, kde trčalo dopredu, zrazu nič nie je, až sa cítim zvláštne.. Ale už nie, skôr sa teším, že už nie som bruchatá a s veľkou radosťou vyberám normálne oblečenie z môjho šatníka. Je to super pocit.. A ešte viac super je, že môžem spať na chrbáte. To je pocit! :)
Ešte som sa smiala ako moja kolegyňa mi vravela: Ty si tak veľmi chcela schudnúť, že sa ti to vyplnilo, len akým spôsobom! Dávaj si pozor na to, čo si želáš! :))) Tak mám, čo som chcela, len sa obávam, že čoskoro naberiem naspäť, keď sledujem ako všetko hltám a Braňo nestíha chladničku dopĺňať :))) Hlavne sladké veci, keďže tehotenská cukrovka pominula a diétovať už nemusím.
Ešte vám na záver ponúknem ako pikošku Ivankine rodné číslo.. Najprv si ho skúste vytvoriť v hlave sami.. Nezabudnite pritom, že ženy majú v mesiaci pridanú päťku, ak ide o mesiac do októbra.. Už máte? :))
No áno, je to 115115, lebo 11 je rok, 51 je mesiac a 15 je deň.. Asi nebude mať problém pamätať si ho.

Kto sa má v tom vyznať?

Taaaak, dnes je vraj 26 dní od narodenia Ivanky a ja sa stále dačo učím, čítam internetové články, knižky pre mamičky a stále sa vynárajú dáke nové otázky. To už bude asi tak stále, hlavne ak sa to bude týkať zdravia a chorôb detí. Treba podotknúť, že vtedy nie je veľmi dobré veriť všetkému, čo človek vygúgli.., ale zatiaľ mi bol veľkou pomocou a preto si tu idem spísať taký sumár dobrých linkov a informácií, čo som našla, lebo možno ich budem zasa potrebovať.
Ide o to, že som už spomenula, že v nemocnici sa veľmi s nami nezaoberali a o dojčení som nevedela skoro nič poriadne dať dokopy, preto som doma rýchlo dobiehala. Našla som fajn link, kde sú fotografie polôh pri dojčení a správne prisatie bábätka, pretože to je alfa a omega počas každého dňa, bez toho človek komplikuje celé dianie. Musím sa priznať, že zatiaľ som niečo vylepšila ale stále sa zdokonaľujeme.. terazpracujem na tom, aby sa Ivka lepšie prisala, aby mala riadne otvorenú pusinku a aby som ju prikladala a nie ťahala prsník ku nej. No a druhý cieľ - aby som sedela s opretým chrbtom, lebo si ho čoskoro úplne zničím. Sedávam všelijako skrčená ako paragraf, Ivka si leží v náručí, ale ja trpím, a čakám 15-20min. kým sa napapá a potom aj tak ďalšiu pol hoďku keď ju uspávam. Takže výzva do boja.. lebo dojčiť chcem vraj celý jeden rok, takže takýmto nezdravým spôsobom by som to asi nevydržala. V našom bytíku moc dobré podmienky nemám, posteľ je ak nepriaznivo natočená, ale dá sa oprieť aj inak..dnes mi kamoška poradila, že môžem aj sedieť na zemi a oprieť sa o vankúš a o posteľ.. Hm..takže budeme skúšať. No a tu je spomínaný link s polohami  a hneď aj lnk laktačnej poradkyne, kde som včera hľadala dáke indície k slovám "pichľavá bolesť v prsiach". Vraj je dosť možné, že je spôsobená mykózou (kvasinková infekcia). Tak to musím dáko odsledovať a preliečiť, ak je to náš prípad. Dnes som dokonca kvôli tomu volala aj jednej laktačnej poradkyni z webu mamila.sk Bola veľmi milá a tak určite, keď bude treba, ešte sa jej ozvem. Dokonca ma O2, takže konzultácia po tretej minúte bude zadarmo :)))
fotodokument Ako správne dojčiť
Dojčenie v kocke a všetky možné rady a situácie, čo sa môžu vyskytnúť
Laktačná poradkyňa a jej web (aj o mykóze..)
No a môžeme pokračovať ďalej. Predstavte si, že dokonca som dostala rozporuplné info z viacerých zdrojov. Dlho som riešila, ako sa starať o hygienu genitálií malého bábätka dievčatka. Sestra v nemocnici totiž povedala, že sa to neumýva a len opláchla malinkú vo vode. No občas keď som videla pri prebalovaní, že sa tam hromadí krém a aj špina a že to má zvláštny vzhľad začala som pátrať. Jedna aj druhá múdra knižka vraveli, že nechytať a iné zasa len stručne, že treba utierať zhora nadol, aby sa nešírila špina z konečníka. Na poradni doktorka len povedala, že jej to môžem občas utrieť. No, lenže táto doktorka je taká nijaká, ešte stará škola a predsa dnes už inak berú niektoré veci, tak som si nebola istá.  Až som našla veľmi dobrý a jednoznačný článok, ktorý ma nakopol a odvtedy je "pišulka" čistá a utieram ju po kúpaní vatovými tyčinkami namočenými v prírodnom nechtíkovom oleji. Ozaj, ako volať prirodzenie pred vlastnou dcérkou? Pipík je jasný, ale tu je toho viac.. šušulka, pišulka, cikulka, a čo ja viem ešte ako všelijako sa dá.. dajte mi tip :)))
Umývanie genitálií novorodenca - dievčatka
Okrem toho, už mám aj vytvorený zoznam všelijakých liekov a prípravkov, čo je dobré používať. Napríklad sme dostali od doktorky predpísané U Lipolotio = emulziu na zvláčnenie suchej pokožky, tak sa natierame a malá je ako taká haluštička, namazaná krémom, ale veľa ľudí to chválilo. Kamoška ešte radila Oilatum, tiež na predpis lekára sa dá a do kúpeľa sa pridáva priamo alebo sa natiera na kožu. Ja som si kúpila ešte predtým kúpeľové nechtíkové mlieko značky Weleda. Sakra drahé, ale čo by som neinvestovala do svojho miláčika? :) Manžel nakúpil v dm drogérii so zľavou aspoň. Vzorkovú predajňu majú inak na Patrónke.
Sklamali a čaje pre dojčiace mamy, všetky sú z anízu, rasce a fenykla.. vraj na podporu tvorby mlieka. Ale ten druhotný efekt, že som prdkala a ešte viac aj moja malá a riadne ju to sililo a musela stále tlačiť.. to sa mi teda nepáčilo. Tak zatiaľ nemám nijaký čaj, ešte skúsim preskúmať lekáreň nabudúce. Zatiaľ to občas zachránim Vineou, lebo som si odskúšala jej efekt.
Ďalšiu polemiku vyvolalo strihanie nechtíkov.. neodporúča sa v múdrych knihách, ale veď bola Ivka stále doškriabaná a pretiahnuť rukáv oblečenia nestačí. Veď to by som stále musela naťahovať.  Tak radšej strihám, každý týždeň, lebo rastú celkom rýchlo. Najlepšie to ide, keď Ivanka spí. To ani nezistí a už mám celkom prax, takže to ide rýchlo, i keď sú to také úplne mini-pidi malinké prstíky a nechtíky :))
Tento týždeň sa liečime, lebo Ivka má zápal očných spojiviek. Býva to asi dosť bežné, lebo som to našla aj v múdrej knižke spomenuté. Neviem ako sa to stalo, možno dáka špina, veď to sa nedá mať všetko tip top sterilné a možno to bolo zo zimy, keď sme boli v takom silnom mraze vonku v poradni.. Tak mám kvapky a aj mastičku od pani doktorky a kurírujeme sa. Už to vyzerá celkom sľubne, ale ešte to potiahneme asi aj cez víkend, aby som si bola istá, že sme to zažehnali a nebude jej očko už hnisať alebo mokvať.
Takže toľko z nových poznatkov, človek stále dačo nové rieši.. som rada, že dojčenie je už ako tak v pohode a nemusím ešte aj nejaké také trable riešiť ako ohrievanie mliečka, umývanie fľašiek a nakupovanie toho správneho sunaru.. ach jaj.. to by ešte len bolo. Vďaka Bohu, že toto ešte zvládame a dúfam, že aj budeme a nič sa nestane a nezabráni mi dojčiť aspoň ten jeden celý rok. (Svokra bola prekvapená, že tak dlho. No jasné, veď ony - naše mamy - mali iné inštrukcie vtedy a po 4-5 mesiacoch fičali so sunarom).
Tak snáď si tu ten súhrn informácií užijem ešte a ak bude treba pošlem link rovno nejakej menej skúsenej kamoške, čo čaká bábo. Prípadne v nejakom inom príspevku napíšem zasa ďalšie poznatky gúgliacej mamičky na internete.

Moje "múdre knižky"..

Šestonedelie

Na oddelení šestonedelia po pôrode nechajú ešte mamičku vydýchnuť si, prvú noc aj dospať a potom šupho..! Dajú vám váš uzlíček radosti a starajte sa.. volá sa to rooming in. Čo ma najviac fascinovalo, boli sestričky.. ony sa totiž delili na gynekologické a na novorodenecké. Podľa toho, či boli trable s vami alebo s bábom. :)
Oddelenie praskalo vo švíkoch, takže moc času venovať sa každej mamine nemali a pre n bola j otrava každej opakovať to isté. Takže o dojčení mi povedali nič, iba že mám uvoľniť malej nos, lebo sa opierala. Potom som sa dočítala, že ak je dieťa dobre resp. správne prisaté, vie dýchať bočnými miestami nosa, preto má taký čapatučký nosík a široké nozdry. Potom som ešte stále dokola počula: "Len prikladajte, to im zatiaľ stačí. Prikladajte, nech sa tvorí mliečko. Prikladajte..!" No a už keď moje prska boli rozžužlané, lebo sa mi Ivka aj zle prisala raz, bolelo to a malinká stále plakala a nemohla zaspať šla som si pýtať umelé mliečko, veď obe moje spolubývajúce dostali a dokrmovali striekačkou.. no poslali ma za lekárkou a tá povedala pochodujúc po chodbe, že netreba, ani na mňa nepozrela.. a tak malá plakala a plakala. Až sa jedna sestrička nad nami zmilovala a skúšala Ivanku utíšiť.. vraj treba aby si len odgrgla, potom ju dávala na bruško, potom som ju prikladala, a čo vás budem naťahovať.. napokon si ju nechala u sestier, že ona mi ju utíši a donesie.. a napokon sa priznala, keď doviezla spiacu Ivanku, že vypila 30cl mliečka.. a bola tuhá ako štolverka.
Ďalší deň sme sa dostali do druhého extrému. Naliali sa mi prsia a Ivka stále spala a mliečko tlačilo, robili sa mi hrče a bolelo.. Všetky odsávačky boli už rozchytané, tak mi sestrička dala do ruky fľaštičku a že nech si odtláčam ručne. Nevedela som ani ako na to..pichli mi len injekciu na uvoľnenie a dali infračervenú lampu na nahrievanie pŕs. Tak som o polnoci so slzami v očiach skúšala dačo vytlačiť po kvapkách do fľaštičky. A potom ešte niekoľkokrát v noci. No a samozrejme to neprešlo hneď za jeden deň.
Až vtedy som si uvedomila, že dojčenie som brala ako samozrejmú vec a články som si síce nejaké prečítala ale asi dosť povrchne, lebo som si na nič nespomínala. Až keď mi v predposledný deň dali tú darčekovú krabicu s rôznymi vzorkami produktov pre deti našla som tam aj jednu múdru knižku Od narodenia po 1. rok, tak som si rýchlo čítala základné pravidlá dojčenia a problémy s tým súvisiace.
Na tých 5 dní na oddelení spomínam menej rada než na pôrod, lebo to bol taký malý teror každý deň z rôznych strán, domov som šla už riadne vyčerpaná a vynervovná. Každé ráno už o šiestej sestrička merala teplotu, potom bola gynekologická vizita, potom detská, kde zasa detičky kontrolovali, často aj zobudili, akurát, keď ste ho nakŕmili a uspali :( Potom sa absolvovali priebežne rôzne vyšetrenia, kde ich tiež zobudili a tak občas boli vynervované aj deti, nielen mamy. Okrem toho v noci sme sa budili s deťmi navzájom, lebo tri mamy a tri deti na izbe a každé plakalo inokedy, takže si človek ani veľmi nepospal a hlavne sa hneval, že tie druhé zobudia to moje bábo.. no prosto, nevhodné prostredie, a doma sa mi teda riadne uľavilo, už som cítila, že som na pokraji síl.
Doma sa potom začala liečba naliatych pŕs, odsávanie, masírovanie a konzultácie s inými skúsenými maminami. Kúpila som si mastičku na bradavky od Aventu, aj keď stála 15eur taká malinká tuba, ale išlo o veľa..musela som rýchlo boľačku zahojiť, aby som mohla Ivku poriadne kŕmiť. No a po niekoľkých takých dňoch prišla konečne úľava. Úplne som to cítila, ako keby vypli niekde gombíkom celý ten proces žhavenia a plnenia a moje prsia sa konečne upokojili. Medzitým som zlepšila aj techniku dojčenia, i keď priestor v našom byte mi nedovoľuje sa pohodlne opierať a ničím si chrbát naďalej.
Doma nás inak čakala nádherná výzdoba, ktorú pripravila moja sestra na oplátku, pretože sa jej veľmi páčilo, keď som dačo podobné urobila na privítanie pre jej dvoch synov keď sa narodili. Takže k tomu jedine môžem pridať fotodokumentáciu, žiadne slová netreba. Už len sa tešiť, že tých 5nemocničných dní a strasti na začiatku dojčenia sú už dávno za nami. :)

Ako sa to zomlelo - noc "N"

  Nebojte sa, žiadny krvák nejdem opisovať, takže môžu ďalej čítať aj slabšie povahy.. :) Skôr dám taký opis priebehu dňa/noci a pikošiek, čo kto zahlásil.. Ako som to tušila, pôrod prišiel na mňa vnoci. Od stredy som bola s tlakom naspäť doma, Branko sa vytešoval a aj ja. No ale vo štvrtok v noci som si teda nepospala, lebo som začala mať dáke bolestivé kŕče, postrašila som aj Braňa, že ráno nemusí ani odchádzať do práce, keď mi to neprejde, no ale som o šiestej zaspala a už kŕče vymizli samotné. V piatok som sa vybrala za sestrou na obed ku nim do práce, ešte sme si pokecali a keď som od nej odchádzala, začalo ma zasa bolieť brucho, tak som si len povedala, že ma zasa strašia poslíčkovia, ako sa vraví falošným kontrakciám. Doma som si oddychovala, prišiel Braňo z práce, a mňa brucho stále bolelo, no že by to boli dáke kontrakcie to ťažko.. ale takto to šlo celý večer, až som začala pochybovať, že to prejde. Bolo po desiatej, keď sme začali konzultovať s "Gogolom" na internete, že ako sa tie kontrakcie vlastne prejavujú, hlavne teda keď sa má ísť do nemocnice. Indikácie boli jasné, kontrakcie každých päť minút a sú silnejúce. No a mňa stále len sem-tam zabolelo. Vôbec nie pravidelne a ani to nesilnelo. To už Branko začal byť nervózny a že reku: "Idem ti to stopovať." Ja som sa len zasmiala, že nech teda skúsi, ale ešte to nebude ono. Zmeral jednu, druhá bola o 5 minút. Vyložla som si nohu a zrazu som pocítila iba také silne rupnutie v bruchu. Fíha, vravím, to riadne zabolelo, dokelu, asi mi praskla voda.. čakám dáky prílev teplej vody a nič.. no dobre, keď nič, tak nič, ale čo to akože bolo?  A zraaaaaaaazu, aaaaau, kontrakcia hneď oveľa silnejšia, a ešte jedna.. aaau, tak som sa postavila že idem aspoň na WC a zrazu.. tečieeeee!!! A nastala panika.
Bolo 23:30 a začali sme behať po byte ako splašení, to som teda nečakala, že sa o začne praknutou vdou a zrovna teraz.. Prezliekali sme sa z pyžama do civilu, obvolávali taxislužby, ktoré v piatok večer mali celkom plno.. švagor mal už pohárik vínka v sebe, tak zasa ďalšie kolo taxislužby, až sa podarilo.
O pol jednej ráno sme dorazili na pôrodnicu, robili tam cisársky, tak žiadny lekár ma nemohol vyšetriť. No spísali mi príjem, zmerali ozvy a podobné procedúry.. Kntrakcie boli u dosť  silné, tak som si občas povzdychla. Na čo jedna sestra reagovala takto: "Nechceli ste mať epidurál?" Ja: "Nie, nechcela." Sestra: "A myslíte si, že to zvládnete?" Ja v kŕči: "Ale áno." a sestra zaklincuje: "No, lebo na to nevyzeráte.." :)) A máš ho tam! Svinsky ma to povzbudilo a tak som si pri ďalšej konrakcii zakusl do jazyka, nech tam nevzdychám. No bola taká silná, že mi zovrelo brucho a žalúdok sa obrátil naruby, že som nestihla ani upozorniť a moja večera (pomaranč a kivi) skoncili na nemocničnej posteli a čiastočne na mojom svetri. To ste mali vidieť, ako som napálila tú sestru. Hneď som mala vybavený aj klistír.. :)) Ešteže oholiť som sa stihla sama počas prvého pobytu v nemocnici, to by som už nerozdýchala. Medzitým prišiel doktor, vyšetril a zahlásil: "Dva centimetre, to ešte potrvá.." A veru aj trvalo..
Ležala som na sále, mačkala Braňovi ruku, kontrakcie stále rovnako silné a trocha nepravidelné, už vôbec nie, že by sa zhusťovali. Zistila som, že keď chodím, bolí to menej a dúfala so, že báo bude tak aj klesať.. no ďaľšia znudená sestra na nočnej po x hodinách skonštatovala, že: To je zabitá noc, takto sa iba unavíte a nebudete vládať, choďte si radšej ľahnúť. Neviem, prečo vás už dali takto na sálu, keď ešte nie ste pripravená." Tak som ľahla ako dunčo, aby som ju nedráždila a snažila sa predýchavať, keďže to bolo silnejšie poležiačky. Bolo možno pol piatej, brutálna kríza z nedostatku spánku, Braňo ju mal ešte väčšiu, keďže jeho nič nebolelo a iba sedel pri mne.. Ja už som mala mikrospánky aj medyi kontrkciami :) Až okolo šiestej, než sa mali meniť služby ma skontrolovali a že už je to cca 8cm a že nech si dám sprchu horúcu a už sa to pohne, pôjdeme rodiť. Tak ma nabudila doktorka, že už sa to čoskoro skončí, že som sa začala tešiť, že sa dačo deje. Vtedy prišla aj nová smena a vymenili sa ufrflané nočné sestry a doktorka mi zdúchla, vraj mi drží palce, jej končí služba, ale budú tu iní lekári. A keď som tak zdvihla hlavu, že aký ruch to je.. medzi novou smenou a doktormi som zbadla aj doktora Dlhopolčeka, usmiate zlatíčko, čo sa o mňa staralo na rizikovej gravidite pár dní predtým. Tak som sa potešila, že niekto známy tu je a hneď mi bolo chvíľu lepšie, ešte som aj vládala zakývať mu a už zasa som bola v kŕči. No nič sa ešte nedialo, len ma nabalamutili, lebo ešte po sprche som ďalšiu hodinu  a pol vyčkávala.. tá časť bola najhoršia, začali riadne tlaky, nevládala som s dýchaním, už som ani Braňa za ruku nemliaždila, len sa čelom zúfalo opierala o posteľ v kľačiacej polohe, lebo tak mi navrhli, že nech idem do podrepu alebo nejak inak to uvoľním. Fitlopta ma absolútne nelákala, čo som pôvodnemyslela, že bude najepšia pomôcka.
Keď som už naozaj viac nemohla predýchať a som tam riadne blúznila v kŕčoch, tak som začala volať sestru, že ja už fakt neládzem netlačiť a ani dýchať, že čo mám robiť..alebo nech oni aspoň dačo robia so mnou..! Tak ma poslala na postel a po vyšetrení skonštatovala, že "Zájdená", čo znamená v ich hantírke, že bránka je zájdená, t.j. 10 cm otvorená a pripravená na pôrod. Tak druhá vlna energie do mňa vošla, že už naozaj sa to ide diať a bude koniec tomuto utrpeniu..Ešte ma narýchlo inštruovala ako dýchať a postrašila, že musím pekne spolupracovať, inak ma ešte nech pol hodinku nech sa to ešte posunie samo.. A ja: Nie prosím, chcem už rodiť, budem spolupracovať! :))) Chcela totiž, aby som pri tlačení nevypúšťala vzduch a ani nevydávala zvuky.. :) No tak na niekoľkáty pokus sa mi to podarilo a povedala, že ideme na to, a zavolali lekára.. Otvorím oči a predomnou stojí sám doktor Dlhopolček.. no čo viac by som si mohla priať!!! Boli tam 4 lekári a predpokladám, že on sám sa rozhodol ku mne ísť, lebo ma už poznal.. Na sále nikto iný nerodil, iba ja sama s Braňom sme tam boli. To bolo tiež skvelé. lebo som nemusela počúvať cudzie stony a nikto zasa ie moje, lebo podľa toho ako sa tvárili tie nočné sestry, robila som mierne divadlo..
Bábätko som vytlačila na tri kontrakcie, asi 5 silnýýýýýýých tlačení, s hlbokým nádychom, bez vypúšťania vzduchu, ale so zvukovým efektom (no čo, rada má teatro). Okolo sa rozostavilo asi 4 sestry a doktor a povzbudzovali ako na štadióne: "Ešte potlačte, ešte raz nádych a silnooo..", "A pri ďalšej kontrakcii sa nadýchnite viackrát, a tlačte.." a podobne.. Tak som tlačila ako o dušu spasenú, najmä preto, že som vedela, že to treba čo najskôr vytlačiť, aby sa nedusilo bábo a aj preto, aby som sa netrápila ja sama, ak by to trvalo pridlho..
Potom som len zrazu cítila obrovskú úľavu od tlaku a počula komenty, že už je vonku a poloprivretými očami som zahliadla ako doktor drži bábo a vypla som.. uf.. myslím, že moje prvé slová, ktoré treba zapísať do Ivankinej pamätnej knižky sú: "To je pecka!" Ešte som sa v duchu nad tým zasmiala, lebo som si spomenula na ten riadok v knihe - "Prvé slová mamičky po pôrode".
Doktor musel odmotať šnúru, mala ju okolo krku dva razy, vraj bola šnúra veľmi jemná, dobre že sa nepotrhala. Potom mi dali injekciu, aby vyšla placenta, nejako sa jej nechcelo, tak ma sestra pučila riadne na brucho. Potom vyšla von, ale rozpolená pozdĺžne, tak doktor to tam skladal ako puzzle, že či je celá.. (nebola, ale to on už nezistil..o tom ešte potom). No a konečne sa sestry rozišli po svojom, a uvolnili Brankovi miesto, aby konečne mohol ku mne, lebo jedna taká starša sestra ho úplne vyšachovala za posteľ, tak pri pôrode ani nejako na mňa nedočiahol, mohol iba pozerať na zručného pána doktora a ako to celé fičí.. No ja som v tej chvíli ani nevnímala, či je hneď pri mne, alebo až meter odomňa. :) Hlavne, že sa priblížil potom, a hladil ma po hlave, že ako dobre som to zvládla. Doktor začal kontrolovať "devastáciu" pôrodných ciest a pripravoval si šitíčko, medzitým Branka volali, nech si ide odfotiť bábo a že aké meno vlastne jej dáme..

Zdá sa, že Ivana sa volala aj tá jedna sestra, čo ma tak povzbudzovala, že už to bude, keď budem s ňou spolupracovať. Aj ma potom pochválila, že ako dobre som to zvládla, že by to ani na mňa nepovedala. (Kurnik, čo všetci s tým majú, vyzerám jak bábovka?!) Tak som zasa ja kontrovala jej, že som mala dobrých poradcov, tak mi to šlo preto tak dobre. Popritom mi ešte doniesli maličkú - zašnurovaný batôžtek, aby sa mi prisala nachvíľku na prsko. Pán doktor zahlásil, že stihanie nebolo a tak šiť vlastne netreba, iba vonku nejaké dve lézie. A tak spravil tri stehy, zablahoželal mi a vyparil sa na raňajky.. Bolo osem hodín ráno.
Mňa ešte nechali dve hodinky ležať, Braňovi nakázali tlačiť mi na brucho, aby sa zavinovala maternica a tak sme si hrkútali, ako to prebehlo, aké sú naše dojmy, že komu treba radostnú novinu napísať a komu domov zavolať.. Už aj denné svetlo šlo cez kno a Braňo to klasicky zavŕšil čítaním knižky na pôrodnej sále a pritom mi jednou rukou tlačil na brucho a ja som si chvíľu zdriemla. Potom ho narýchlo vypoklonkovali domov a mňa previezli na oddelenie šestonedelia.

V novom roku - pekne po poriadku..

   No jo, január mal rýchly spád, ale veď sa to dalo aj čakať, keďže termín pôrodu bol 15 alebo 17 deň a tak to aj presne vyšlo. No to som mala v pláne ešte navštíviť dve svoje kamošky a Braňovi pripraviť veci na úradne vybavovačky, dačo ešte oprať a pripraviť postieľku.. V tom ma však prerušila nečakane pani doktorka Lipovská v poradni na Antolskej. Namerala mi sestrička príliš vysoký tlak a povedala, že s takým ma veru domov nepustí.. tak cca týždeň a pol pred pôrodom, bol piatok, ma nechali v nemocnici. Vraj vidí v tehotenskej knižke, že mávam vyšší a že to netreba riskovať. No čo som mala robiť, už len som sa spýtala, či naozaj to musí byť.. Pozadie tohto je ešte srandovnejšie, lebo ja som do poradne šla až v piatok, lebo som mala na návšteve svokru a v štvrtok bol aj sviatok. No a ráno sa mi nechcelo, prišla som o pol druhej, ale vedela som, že na ordinácii mali také otváracie hodiny,tak som zaklopala a spýtala sa, či berú ešte pacientky.. no a to milá sestrička na mna vyletela, že ako si to predstavujem, prísť v piatok poobed, akoby sa nechumelilo..a že aké mám šťastie, že ma vezmú, lebo iný by ma poslal preč.. no a keď na mäna takto spustila, čudujete sa, že mi vybehol tlak na 160? :))
Tak som taká vyšokovaná zavolala Braňovi domov, že mi musí priniesť tašku, čo mám zbalenô už do pôrodnice a že je možné, že už do pôrodu domov nepôjdem. To znamená niečo cez týždeň trčať v nemocnci kvôli vysokému tlaku. Nič mi  inak nebolo, ani nohy mi neopuchali, hlava v poriadku. Brano bol v šoku ešte viac :) a musel sa nakopnúť a trepať na Antolsku. Cestuje sa tam naozaj otrasne, z Karlovky vám treba aj tri spoje a trvá to hodinu.
Ešte cestou vo výťahu som stretla mladého lekára a dali sme sa do reči, že vlastne idem na rizikovú graviditu kam aj on ide, lebo má službu. Tak som sa ocitla presne po polroku na známom mieste, kde mi pichali infúzky, keď som blinkala v prvom trimestri. Pán doktor ma potom zobral a spísal chorobopis, bol veľmi milý a potom, vždy keď som ho stretla sa veľmo usmieval a pýtal, či je všetko v poriadku a pod. Tak som s aho spýtala na meno, nech viem, s kým mám tô česť. Volá sa Ján lhopolček a v mojej nemocenskej story zohrá ešte dôležitú úlohu..

Brankovi som samozrejme doma a chýbala, bol ma aj navštíviť, dokonca sa pridal aj náš kamoš Janči a tak vznikli tieto srandovné fotografie, ktoré sa objavili ajna FB a pár ľudí sme naplašili, že už nebodaj rodí..a to ja som si len užívala ležanie, čítanie Brisingra, nemusela som variť, starali sa o mňa v nemocnici. Paráda, nie?

Vikend prešiel, pondelková vizita, aj utorková a doktori mi nič nepovedali, hlavneže tlak som mala úplne v pohode 130/70 a ani sa nečudujem, taká vyrelaxovaná, len som si vylihovala a jedla magnézium a čítala a spala. Až som sa začala nudiť, ešte bolo do 17teho ďaleko a nechcela som tam "zavadzať" keď mi vlastne nič nebolo. Do toho sa ohlásil aj Branko, že či ma fakt nepustia, že on sám do nemocnice nechce ísť, keď začnem rodiť, že radšej spolu a že mu je smutno doma.. a tak som sa spýtala v stredu na vizite a oni, že hej, nech teda na tých pár dní ešte domov idem. Dorktor Dlhopolček ma teda vystrojil, kázal užívať magnézko a merať tlak a potom prísť v pondelok do poradne, to už bol deň termínu. Tak som sľúbila, že ok. A dovidenia!

Medzi Vianocami a Novým rokom

Ach, už som asi písala, že ako nám to letí, čo? :) Dnes vám ukážem tie koláčiky, čo sme napiekli so sestrou. Bolo ich kopec a každý deň sa trošku napcháme azdá sa, že čoskoro už bude po nich. Ešteže sme si kúpili aj pannettone do zásoby.. :) No a okrem toho cez Silvestra ešte mám v pláne upiecť Sunquickové rezy :)) Snáď.

Skoro po každom koláčiku síce stresujem, že nedodržujem diétu a hneď si meriam cukor a sa vážim, no všetko vyzerá v pohode, žiadne výchylky, takže stojí to za to. A punčové rezy nechávam Brankovi, lebo tie sa mi zdajú najviac sladké. A ozaj, poviem vám, že na prvý raz, čo som ich piekla, vyšli úplne super. To som si vymyslela, že skúsim kvôli Brankovi, keď ich má tak rád. Pamätala som si, že jediá rodina, kde ich pečú v mojom okolí, boli Holbovci, tak som písala mojej kamoške Katke, aby mi poslala od mamy recept :)

Takže tu sú vzorky toho, čo sme napiekli :)   

          

 Rezy a nepečené sú na foto hore a suché pečivo je zasa dolu :) Ktokoľvek by chcel recept, môže sa mi ozvať, všetky som si hneď zapísala u segry do mojej novej "receptoknižky".

Ja ešte musím nájsť dáke dobré triky na pálenie záhy, pretože posledné dni, vždy keď si ľahnem, tak ma začne nenormálne páliť a je to nepríjemné. Nuž, bábatko ešte stále rastie a uberá každý voľný priestor, tak už som dostala aj pár kopancov do žalúdka a rebier :) Ešte to musíme nejako tých 20 dní zvládnuť. Dnes kontrola dopadla dobre, žiadne problémy neboli. Na dnes sa lúčim sladkým kláčovým pozdravom, už len pár minút do polnoci. Dúfam, že ste mali pekné Vianoce, škoda, že tento rok boli také krátke..