Oddelenie praskalo vo švíkoch, takže moc času venovať sa každej mamine nemali a pre n bola j otrava každej opakovať to isté. Takže o dojčení mi povedali nič, iba že mám uvoľniť malej nos, lebo sa opierala. Potom som sa dočítala, že ak je dieťa dobre resp. správne prisaté, vie dýchať bočnými miestami nosa, preto má taký čapatučký nosík a široké nozdry. Potom som ešte stále dokola počula: "Len prikladajte, to im zatiaľ stačí. Prikladajte, nech sa tvorí mliečko. Prikladajte..!" No a už keď moje prska boli rozžužlané, lebo sa mi Ivka aj zle prisala raz, bolelo to a malinká stále plakala a nemohla zaspať šla som si pýtať umelé mliečko, veď obe moje spolubývajúce dostali a dokrmovali striekačkou.. no poslali ma za lekárkou a tá povedala pochodujúc po chodbe, že netreba, ani na mňa nepozrela.. a tak malá plakala a plakala. Až sa jedna sestrička nad nami zmilovala a skúšala Ivanku utíšiť.. vraj treba aby si len odgrgla, potom ju dávala na bruško, potom som ju prikladala, a čo vás budem naťahovať.. napokon si ju nechala u sestier, že ona mi ju utíši a donesie.. a napokon sa priznala, keď doviezla spiacu Ivanku, že vypila 30cl mliečka.. a bola tuhá ako štolverka.
Ďalší deň sme sa dostali do druhého extrému. Naliali sa mi prsia a Ivka stále spala a mliečko tlačilo, robili sa mi hrče a bolelo.. Všetky odsávačky boli už rozchytané, tak mi sestrička dala do ruky fľaštičku a že nech si odtláčam ručne. Nevedela som ani ako na to..pichli mi len injekciu na uvoľnenie a dali infračervenú lampu na nahrievanie pŕs. Tak som o polnoci so slzami v očiach skúšala dačo vytlačiť po kvapkách do fľaštičky. A potom ešte niekoľkokrát v noci. No a samozrejme to neprešlo hneď za jeden deň.
Až vtedy som si uvedomila, že dojčenie som brala ako samozrejmú vec a články som si síce nejaké prečítala ale asi dosť povrchne, lebo som si na nič nespomínala. Až keď mi v predposledný deň dali tú darčekovú krabicu s rôznymi vzorkami produktov pre deti našla som tam aj jednu múdru knižku Od narodenia po 1. rok, tak som si rýchlo čítala základné pravidlá dojčenia a problémy s tým súvisiace.
Na tých 5 dní na oddelení spomínam menej rada než na pôrod, lebo to bol taký malý teror každý deň z rôznych strán, domov som šla už riadne vyčerpaná a vynervovná. Každé ráno už o šiestej sestrička merala teplotu, potom bola gynekologická vizita, potom detská, kde zasa detičky kontrolovali, často aj zobudili, akurát, keď ste ho nakŕmili a uspali :( Potom sa absolvovali priebežne rôzne vyšetrenia, kde ich tiež zobudili a tak občas boli vynervované aj deti, nielen mamy. Okrem toho v noci sme sa budili s deťmi navzájom, lebo tri mamy a tri deti na izbe a každé plakalo inokedy, takže si človek ani veľmi nepospal a hlavne sa hneval, že tie druhé zobudia to moje bábo.. no prosto, nevhodné prostredie, a doma sa mi teda riadne uľavilo, už som cítila, že som na pokraji síl.
Doma sa potom začala liečba naliatych pŕs, odsávanie, masírovanie a konzultácie s inými skúsenými maminami. Kúpila som si mastičku na bradavky od Aventu, aj keď stála 15eur taká malinká tuba, ale išlo o veľa..musela som rýchlo boľačku zahojiť, aby som mohla Ivku poriadne kŕmiť. No a po niekoľkých takých dňoch prišla konečne úľava. Úplne som to cítila, ako keby vypli niekde gombíkom celý ten proces žhavenia a plnenia a moje prsia sa konečne upokojili. Medzitým som zlepšila aj techniku dojčenia, i keď priestor v našom byte mi nedovoľuje sa pohodlne opierať a ničím si chrbát naďalej.
Doma nás inak čakala nádherná výzdoba, ktorú pripravila moja sestra na oplátku, pretože sa jej veľmi páčilo, keď som dačo podobné urobila na privítanie pre jej dvoch synov keď sa narodili. Takže k tomu jedine môžem pridať fotodokumentáciu, žiadne slová netreba. Už len sa tešiť, že tých 5nemocničných dní a strasti na začiatku dojčenia sú už dávno za nami. :)
1 komentár:
Juli, budem ta kontaktovat, ked budem riesit podobne veci. Rada citam tvoj blog. Len tak dalej!
Zverejnenie komentára