piatok 14. októbra 2011

Už som vonku toľko, čo v brušku

     Takýto pekný názov vymyslel jeden náš obľúbený spisovateľ na fotoalbum svojej dcérky.. Zajtra má Ivanka 9 mesiacov a tak to platí teraz aj na ňu. Za posledný mesiac urobila naozaj veľmi veľké pokroky. Najväčším je azda lozenie po štyroch. Dlhý čas sa stavala na 4, ale nevedela sa hýbať. Až raz urobila dva "kroky" dopredu a o pár dní sa to spustilo ako lavína a už sa rozbehla po celej izbe až do kuchyne k separovanému odpadu. Nasledujúci víkend sme strávili dôkladným odstraňovaním vecí zo zeme. Ivka sa s radosťou potom vtrela do každého kútika poutierať prach. :)


     To som sa už tešila tepláčkom, ktoré dostala od mojich kolegýň Katky a Zuzky. Tie práve tento týždeň prišli ku nám znova, lebo som ich pozvala, nech si prídu pozrieť Ivku ako v nich už lozí. No a baby, aj napriek môjmu "Nenoste nič!" priniesli Ivanke novú hračku. Keď prišiel manžel domov, tak ich tiež "sprdol", že zasa má novú hračku, že ich nebude kam dávať čoskoro..tak sme vyzerali ako takí nevďačníci, že sa nevedia poďakovať za darček a ani že sojmu dieťaťu nič nechcú nové dovoliť :)) Tak sa im ospravedlňujem touto cestou. Oni sa aj tak zasmiali, že nabudúce prídu s knižkou, lebo chceli Ivanke dačo čítať, ale zistili, že má len jednu látkovú kližku so šialenými zvieratkami, ktoré nevedia pomenovať. (Naozaj, aj ja mám v tom občas guláš.)



     Začali sme chodiť do EtnoDance štúdia na cvičenie s bábätkami. Je to skôr taká hravá hodina, kde od fit lopty, cez masážne loptičky, rolničky a perkusiové vajíčka popri hudbe zabávame deti a pritom sa rozvíja ich motorika, rovnováha a lozenie. Dokonca som prvý raz videla takú vec, čo sa volá Bilibo. Plávanie totiž v Bratislave výjde veľmi draho a ja vodu moc nemám rada, takže cvičenie mi prišlo ako vhodnejší program pre nás obe. Trepeme sa až do Petržalky, ale neva, išla som na istotu, že budem spokojná, pretože poznám lektoku Moniku, učila ma predtým tancovať brušné tance. Má dobrý pedagogický talent.


     Ivanka si cvičenie riadne užíva, myslím, že pôsobí veľmi živo, stále ťapká rukami alebo víska. Dokonca aj keď predtým v autobuse takmer zaspávala alebo doobeda nestihla spať vôbec. Potom aspoň po obede spí poriadne a dlho. Sú tam aj staršie detičky, vyzerajú drobnejšie, Ivka je taká bomba desaťkilová, no ale aspoň vyzerá zdravo, je to baba ako sa patrí. Dojčené dieťatko s peknými nafúknutými líčkami.
     Stále sme v očakávaní, kedy vylezú zúbky. No a práve tento týždeň, keď sa rehotala, som si všimla tie spuchnuté ďasienká a vytláčajúce sa zúbky. Horné vyzerajú veľké, sme sa smiali, že bude mať "lopaty" po tatovi. No dúfam, že nie, musia najprv vyliezť a uvidíme. Budú aké budú, nech ich ma hlavne zdravé a rovné, lebo tato ich má ešte aj pokrivené trocha.. :))


     Boli sme týždeň u rodičov a Ivka ako počula, že stále kvákame tak sa rozdžavotala aj ona, vydávala všelijaké intonované "tatatatatata" a vrtela aj hlavou "nie-nie-nie" :) Škoda, že už ju to trocha opustilo, doma počuje iba mňa, tak už tatatatatatata nie je.. bola veľmi podarená. Stihli sme aj svadbu môjho bratranca a tancovali sme koľko vydalo aj s Ivankou vo vaku a spolu s ockom, všetci traja. Boli sme tam celkom dobrá atrakcia, keď videli mamku a lá "babka indiánka" ako ma nazval príbuzný. A tešili sa aj z Ivanky, ako sa tam zabávala, ťapkala rúčkami a rukou ťukala do rytmu hudby a držala v nej svadobne pierko :))) Snáď sa dostanem aj k dákym fotkám a potom nejaké zavesím aj pre vás.
     Na záver sa pochválim, že Ivka začala cikať na nočníku! Ale to je len taký náš pokus zatiaľ. Čítala som totiž, že by sa malo zvykať medzi 8. a 9. mesiacom, inak potom to nmá zmysel, až keď dieťatko dokáže používať zvierače v neskoršom veku. Čítala som to dosť letmo, musím to ešte skúsiť nájsť a dočítať, že aké sú vlastne tie dôvody. Takže som aj tak šla kúpiť nočník a vždy dám po zobudení Ivku cikať. Nočník jej problém nerobí, pekne sedká a búcha zboku po ňom :) Už sa jej podarilo asi 5x vycikať tento týždeň. Kakanie som väčšinou nestihla, aj keď som ju zobrala keď som videla ako tlačí. Uvidíme, ako sa nám to podarí udržať a spraviť z toho pravidelný zvyk. Aj tak sa teším, že jej to nerobí problém, sú vraj deti, ktoré sa nočníka boja alebo nechcú sedkať.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára