Jún, lásky čas

Heheeee, asi som sa skela, že? Lenže máj preletel tak rýchlo, že som ani len jeden príspevok nenapísala. Ani sa mi nechcelo, vraj že pre koho? Na čo ma Danka pri jej návšteve napomenula, že ona rozhodne číta, tak milá Danka, keď nikto iný, ty si teraz práve čítaš :)))
V máji si Ivanka konečne zacestovala a navštívila svojich starých rodičov v Hornej Súči a v Partizánskom. Oba výlety dopadli veľmi dobre. Vlakom do Trenčína sa cestovalo fajne, obdivovala celý vagón a spolucestujúcich a nechýbal nám ani kočík, celý čas sa Iva nosila v babyvaku a aj v ňom spokojne spala. Dôkaz je tu:

Okrem toho sme stihli odbehnúť v sobotu do zlatníctva Opál na Mierovom námestí, kde Ivanke nastrelili naušnice z chirurgickej ocele. Ohľadom naušníc vznikla celá story, ktorú vám radšej porozprávam osobne, lebo, čo ak si to tu číta aj moja svokra..? :D Zohráva v príbehu podstatnú úlohu. Hlavná správa však je, že Ivanka je veľká slečna, pretože to vydržala, plakala iba krátko a už sa môže parádiť a vymieňať si naušky, keby veľmi chcela.. už má dvoje :))) Dôležitý poznatok na záver: každá druhá žena má nakrivo dierky v ušiach a z nich má každá druhá z toho traumu :))) Ale vážne! Toľko môj neodborný prieskum v okolí.
A ďalším úspechom bola návšteva mojej kamarátky Eriky, ktorá mi vybavyla cez známu nákup praktických tričiek na dojčenie Boobdesign, ktoré v prvom rade stoja nekonečne veľa a v druhom rade sú veľmi praktické na dojčenie, z bio bavlny a šité nie v Číne, ale v Portugalsku.. (takže to niekto zaplatiť musí!) Kúpila som rovno dve, šak nie sme žiadny chudáci! :D Už som si ich vyskúšala a prídu mi úplne obyčajné, ale keď príde na to, že sme vonku a Ivanka má hlad, vôbec nič neriešim a servíruje sa ihneď, kdekoľvek sa nachádzame. Nejako si pre to rozpaky nerobím, mám pocit, že dojčenie je najprirodzenejšia vec a nik sa nemá na mne čo pohoršovať, že kde sa to dojčíme.. No a také tričko vám k tomu dopomôže tak, že nemusíte zo seba odhaľovať chrbát alebo dekolt (podľa toho, z ktorého smeru to vytiahnete), nechať si fúkať na kríže alebo že by sa nejaký úchylák rozhodol čumieť na vás dlhšie než 5 sekúnd. Dokonca si môžete pozrieť fotku hore, kde na sebe to tričko mám. Erika mi ešte rýchlo ukázala nové polohy bábätka v babyvaku a už sme zasa fičali naspäť domov.

Mimochodom, ten obraz, čo visí u nich v obývačke na stene, máme zrazu doma aj my. Stalo sa to tak, že moja milá kamoška Katka sa odvážila prísť autom až ku nám do Karlovky (mala strach z blaváckych bezohľadných vodičov) a doniesla nám oneskorený svadobný dar - tento obraz. Stále premýšľame ako ho zavesiť bez toho, aby sme museli vŕtať diery do panela, keďže majiteľ by veľmi nadšený asi nebol.. :) Tak si ho pozeráme každý deň a Braňo strieda rôzne teórie, že čo ten obraz znázorňuje: ruku černocha (pôvodne vravel Cigáňa) a ruku belocha no a predvčerom zahlásil, že to konečne pochopil, že tmvá ruka je ruka chlapa a bledšia je jemnejšia ruka ženy.. čakám, čo z neho ešte vylezie nabudúce.
No a ak sa zadarí, budete čítať aj ďalej, pretože jún, lásky čas nám prinesie zážitky zo svadby našej kamošky Janky a my doma si s Braňom oslávime úspešný druhý rok manželstva. Zatiaľ ma iba trocha strašili spomienky na vracanie presne pred rokom, keď som bola PN a objímala záchodovú misu. To isté mi potvrdila aj kamoška Evka, s ktorou som sa zoznámila v nemocnici na izbe. Vraj tento čas a počasie nám silno pripomína nemilé zážitky a máme z toho malé deja vu. Teraz sa však tešíme z našich štuplov :)