štvrtok 30. decembra 2010

Medzi Vianocami a Novým rokom

Ach, už som asi písala, že ako nám to letí, čo? :) Dnes vám ukážem tie koláčiky, čo sme napiekli so sestrou. Bolo ich kopec a každý deň sa trošku napcháme azdá sa, že čoskoro už bude po nich. Ešteže sme si kúpili aj pannettone do zásoby.. :) No a okrem toho cez Silvestra ešte mám v pláne upiecť Sunquickové rezy :)) Snáď.
Skoro po každom koláčiku síce stresujem, že nedodržujem diétu a hneď si meriam cukor a sa vážim, no všetko vyzerá v pohode, žiadne výchylky, takže stojí to za to. A punčové rezy nechávam Brankovi, lebo tie sa mi zdajú najviac sladké. A ozaj, poviem vám, že na prvý raz, čo som ich piekla, vyšli úplne super. To som si vymyslela, že skúsim kvôli Brankovi, keď ich má tak rád. Pamätala som si, že jediá rodina, kde ich pečú v mojom okolí, boli Holbovci, tak som písala mojej kamoške Katke, aby mi poslala od mamy recept :)

Takže tu sú vzorky toho, čo sme napiekli :)   

          
 Rezy a nepečené sú na foto hore a suché pečivo je zasa dolu :) Ktokoľvek by chcel recept, môže sa mi ozvať, všetky som si hneď zapísala u segry do mojej novej "receptoknižky".


Ja ešte musím nájsť dáke dobré triky na pálenie záhy, pretože posledné dni, vždy keď si ľahnem, tak ma začne nenormálne páliť a je to nepríjemné. Nuž, bábatko ešte stále rastie a uberá každý voľný priestor, tak už som dostala aj pár kopancov do žalúdka a rebier :) Ešte to musíme nejako tých 20 dní zvládnuť. Dnes kontrola dopadla dobre, žiadne problémy neboli. Na dnes sa lúčim sladkým kláčovým pozdravom, už len pár minút do polnoci. Dúfam, že ste mali pekné Vianoce, škoda, že tento rok boli také krátke..



utorok 14. decembra 2010

Ej, ale to uteká..!

Víkendovala som ešte naposledy v Súči, napadlo tam kopec snehu, tak sme sa večer poprechádzali s Lujzkou a Braňom. Veď aj bolo treba, lebo sme s Braňom robili griliážky a to si viete predstaviť, že sa nedá odolať a olizovať ten sladký salkovo orieškový krém, pri každej príležitosti. Sranda aj bola to, že sme kúpili salko v Lidl a to bolo o dosť redšie, čo mi nedoplo..až keď som hodinu chladila griliážky vonku v mraze a stále netuhli úplne :) Nuž ponaučenie, tento druh salka radšej použite na likéry, ktoré majú byť tekuté stále. A na griliážky radšej naše klasické Salko, kde je aj viac tuku a stuhne. Veľká vďaka patrí mojej segre a švagrovi, že nás spolu s ich roma deťmi napchali do ich Zafiry a potlačili sa kvôli nám. Vlakom a busom by to už bola fakt únavná cesta. Už asi nestihneme ani k rodičom do Partizánskeho. Budú musieť vydržat. Pošleme foto alebo naštartujeme Skype :)
Ono sa dá bez auta fungovať, ale niekedy ho aj treba. Ako napríklad dnes mal mať môj druhý švagor cestu do BA, a priniesol by nám všetky zbalené vecičky a vaničku a postieľku, čo sestry mali po ďeťoch. No a hups, zrazu mu služobku zrušili a ktovie, kedy sa tie veci ku nám dostanú :)  Snáď nebudem musieť prehovárať drobca, aby ticho čušal v brušku až do 17.1. lebo skôr sa tie veci nedovezú. Jedne ak si najmem nejaké auto a šoféra.. hlási sa niekto dobrovoľne na azdu do Trenčína? :)) Ale vďaka.. Netreba sa trápiť.
Tento týždeň sme začali so segrou piecť vianočné koláčiky po večeroch. V pondelok sme urobili medovníčky a vanilkové rožky a v stredu sa chystáme na medvedie labky a vykrajované hviezdičky zlepené džemom. Zložitejšie rezy si necháme na ďaľší týždeň, aby boli čerstvé a bude snáď aj viac času. Hlavne sa musíme zapracovať a potom nám to pújde už od ruky.
Na našom byte sa chystám vytepovať troška koberec, ale akosi sa mi do toho nechce..ktovie ako to napokon dopadne. No mohla by som fakt využiť ten čas a aj priestor, lebo keď nám dovezú všetky tie veci, nebude sa tu dať možno ani pohnúť :) 1izbák sa roztiahnuť nedá. Jedine ak sa tí moji susedia, čo tu stále vŕtajú do steny, prebijú až sem na našu stranu.. :)
Takže toľko na začiatok týždňa. Ešte okrem koláčikov ma čaká cvičenie, návšteva sesternice, kontrola  u doktora a bude týždeň zasa za nami..  veď vravím, ej, ale to letí..! :)

 

pondelok 6. decembra 2010

Prvý deň bez práce

Ubehol celkom rýchlo. Samozrejme, že som si ráno pospala až do desiatej.. očakávala som aj viac, ale už sa mi nechcelo, predsa len, s takým bruchom sa už ťažko leží a chrbát protestuje. Cez obed sme šli s Braňom do nemocnice na prednášku, kde nám porozprávali zopár info ako trafiť na pôrodnicu a ukázali pár fotiek. Z toho si Braňo zobral najpodstatnejšiu info - že má sedieť na chodbe na modrej plastovej stoličke, až kým sa nezačne "niečo" diať :) Ešteže má tie svoje knižky, viem, že nebude taký nervózny z čakania, keď si bude čítať. No možno ani nestihne a hneď bude musieť pomáhať predýchavať..ktovie ako rýchlo to pôjde. Pri odchode sme si obzreli aj "tajný" podzemný vchod na pohotovosť, aby sme sa vedeli dostať na pôrodnicu aj vnoci. Vraj jedna mamička šla rodiť napokon do inej nemocnice, pretože hlavný vchod našla zatvorený a dnu bola tma. :) Ani sa jej nečudujem, veď k tomuto vchodu nevedie ani len jedna šípka alebo smerová tabuľka.

V piatok som sa lúčila s prácou a hlavne s kolegami. Bol to taký zvláštny deň, keď som si nevedela predstaviť, čo budem robiť doma toľko dní, než sa začnem starať o bábätko. Veď je to také zvláštne zrazu prestať chodiť do práce a mať kopec času.. že až som sa bála, či sa nebudem doma priveľmi nudiť. Veď ešte uvidíme.. Jednoznačne moje lúčenie dopadlo dobre, kolegovci boli veľmi milí, podarovali mi véééľký darček pre bábo a všetci mali kopec dobrých želaní, najmä, "aby pôrod dopadol dobre a bol čo najkratší" :) Tak snáď nám to Pán Boh zariadi tak. Večer som ešte napriek veľkej únave a mrazu zašla do kostola na omšu, aby som sa poďakovala za ten fajn čas (3 roky v ACN) a ľudí v práci a aj prosila o ďalšie požehnanie do nasledujúcich dní a na prípravu na ďeň D. (Kokso - naposledy bol "deň D" moja svadba, ale to bola s prípravou tuším väčšia zábava... :)))

Takýto parádny darček sme dostali pre našu princeznú od mojich kolegov v práci. Ešte sme si zažartovali, že bude trapas, ak vylezie von chlapec.. totiž, pri mojej doktorke si človek nemôže byť nikdy na istom, ale dúfajme, že až také šoky to nebudú. Našťastie ešte výbavčku nemám skompletizovanú a ani som ešte nenakupovala v ružovom, takže žiadna tragédia by to nebola. Zajtra si to pre istotu ešte raz s pani doktorkou preverím :) A potom začnem triediť to oblečko, čo mi už mesiac trčí na chodbe v krabiciach.

streda 1. decembra 2010

Introduction alebo Predslov

No jasné, ešte pred oficiálnym spustením tohto prevažne "bejby" ladeného blogu treba vytvoriť nultú kapitolu alebo úvod ako to celé s nami začalo.. A že ako? Čítajte si ďalej.

"Kde bolo, tam bolo, žili raz....


... a žijú až dodnes, ak nepomreli."

To by na úvodné vysvetlenie mohlo stačiť. Nie? :)